„Nie som tým, čo sa mi prihodilo, ale tým, čím som sa rozhodol stať.“ - Carl Jung
Situácia s koronavírusom je negatívnym prejavom archetypu apokalypsy
Slovo archetyp znamená praobraz, pôvodný typ či formu. V hovorovej reči ním zvykneme označovať typický príklad určitej osoby, situácie alebo veci. V psychológii sa ním označujú aj univerzálne vzory ľudskej povahy, podľa ktorých sa správame, napríklad hrdina, vládca, veľká matka, múdry starec, blázon či obeť. Podľa C. G. Junga, ktorý tento pojem zadefinoval, sú archetypy subjekty v kolektívnom nevedomí. Kolektívne nevedomie môžeme zjednodušene vnímať ako súbor obrazov a vedomostí, s ktorým sa každý človek rodí, a ktorý je zdieľaný všetkými ľudskými bytosťami v dôsledku skúseností našich predkov počas evolúcie. Kolektívne nevedomie si môžeme tiež predstaviť ako „sieť“, ktorá prenáša všetku ľudskú psychickú aktivitu a archetypy ako „programy“ v nej, s vlastnými súbormi mýtov, symbolov a kultúrnych legiend. Takýmto „programom“ je aj archetyp apokalypsy.
Grécke slovo apokalypsis znamená odhalenie, vyjavenie či zjavenie. Kalypto znamená skryť, apo preč. Apokalypsa teda znamená dať preč skryté, alebo odhaliť, čo bolo predtým neviditeľné. Bežný význam slova apokalypsa však pochádza skôr z biblie, z knihy Zjavenia Apoštola Jána, kde sa spomína príchod božstva, ktorý súdi a následne potrestá alebo ocení ľudstvo. Archetyp apokalypsy sa často spomína aj v literatúre. Za prvý apokalyptický román sa považuje kniha Posledný človek od Mary Shelley, v ktorej mor ničí ľudstvo. V knihe Deň Trifidov od Johna Wyndhamna zase zem zasiahla epidémia slepoty a zaplavili ju agresívne rastliny. Apokalyptické diela vždy obsahujú tému „posledného súdu“ s príchodom nejakého „záchrancu“, či už v podobe božstva, zázračnej bytosti, alebo výnimočného človeka, ktorý síce niekoho potrestá, ale tiež obnoví veci a prinesie „nový poriadok“. Ako napríklad vo filmoch Vojna svetov, Planéta opíc, Mad Max, Kmeň Andromeda, Blader Runner, 12 opíc, alebo Matrix.
Tak ako každý archetyp, aj archetyp apokalypsy, sa prejavuje na dvoch úrovniach: kolektívnej a individuálnej. A jeho prejav môže byť buď pozitívny alebo negatívny.
Momentálna situácia s koronavírusom je negatívnym prejavom archetypu apokalypsy na kolektívnej úrovni. Je symbolickým vyústením toho, čo sa deje už niekoľko rokov, pretože archetyp apokalypsy je už dlhšiu dobu aktívny v negatívnej forme v mnohých oblastiach: rúcajú sa sociálne štruktúry a prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými, štiepi a rúca sa klasická politická scéna, trhy, ekonomiky, medzinárodné spoločenstvá. Tiež to vidieť v náboženských skupinách a apokalyptických kultoch, ktoré sa už mnoho rokov zoskupujú okolo kriminálnych a psychopatických ľudí ako Charles Manson, Jim Jones alebo Marshall Applewhite. Tieto kulty sú extrémnou podobou skupinovej posadnutosti archetypom apokalypsy, čo bolo vidieť napríklad tiež s príchodom roku 2012, kedy na Slovensku a v Čechách aktívne pôsobila sekta Vesmírni ľudia Iva Bendu.
Aj my môžeme byť „záchrancovia“ ako z filmu
Kolektívny prejav archetypu spoluvytvára každý tým, ako sa správa na individuálnej úrovni. Ak sa napríklad správame nešetrne k prírode a planéte, iné hlásame, ako konáme, sme arogantní, sebeckí a nepozeráme sa na to, čo spôsobujeme druhým, prispievame k tomu, aby sa archetyp apokalypsy prejavoval na kolektívnej úrovni negatívne. A tiež tým, že chceme všetko rýchlo a nevieme odďaľovať uspokojovanie svojich potrieb.
Na to, aby sme pozitívne ovplyvnili kolektívnu podobu archetypu apokalypsy, potrebujeme prehodnotiť jeho „prítomnosť“ v našom živote na individuálnej úrovni. Tiež je dôležité nespájať apokalypsu iba s katastrofou a nezameriavať sa len na jej negatívne charakteristiky. Mali by sme si uvedomiť aj jej druhý význam, ktorý je o odhaľovaní skrytého. Mali by sme konať tak, aby sme v našom živote aktivovali pozitívnu stránku tohto archetypu. Máme teraz jedinečnú možnosť byť ako záchrancovia, ktorí sa objavujú v apokalyptických filmoch. Tým, že urobíme, čo môžeme a aktivujeme pozitívnu zmenu v sebe.
Apokalypsa v nás
Archetyp apokalypsy môžeme uvidieť aj v práci s našou psychikou. Apokalypsa (odhaľovanie niečoho skrytého) symbolicky predstavuje nutnosť konfrontovať sa s naším vnútorným svetom. Špeciálne s tými časťami, ktoré sme doposiaľ nepoznali, čiže ide o konfrontáciu s tým, čo sme o sebe doteraz nevedeli. Aj tu môžu nastať dva scenáre (prejavy archetypu): pozitívny alebo negatívny.
Pozitívny scenár môže prebiehať tak, že úprimne prejdeme sebareflexiou a uvedomíme si o sebe veci, ktoré sme doteraz vo svojom živote nevideli. Pozrieme sa na seba a svoj vnútorný svet komplexne, s celou jeho škálou. Budeme vnímať svoje pozitívne ale aj negatívne vlastnosti, emócie a myšlienky, intelekt ale aj intuíciu, vedomú ale aj nevedomú časť našej psychiky, ktorú predstavujú napríklad automatizmy, zvyky, spomienky alebo sny. Znamená to, že sa napríklad nebudeme báť spätnej väzby, že budeme schopní jasne vidieť a zastaviť, čo nám škodí, alebo že uvidíme, kde konáme nemorálne. Budeme schopní vidieť celú pravdu o sebe samom, nie len to príjemné a pekné, čo sa bežne snažíme ukazovať navonok. Zdravá sebareflexia je symbolicky vždy „apokalypsou“, pretože keď napríklad prídem na to, že som niekomu ublížila, otrasie to mnou a som v daný moment zúfalá. Dôležité však je, že pozitívnym aspektom takejto „apokalypsy“ je hlboké poznanie spojené s lepším pochopením seba samého, s rozvojom a s následnými pozitívnymi zmenami v mojom živote.
„Nabádanie” archetypu apokalypsy na konfrontáciu s tým, čo sme o sebe doteraz nevedeli, môže byť katastrofou len pre tvrdohlavého a príliš racionálneho človeka, ktorý nie je ochotný sa v živote rozvíjať a meniť. Pre človeka, ktorý si myslí, že je niečo viac, ako iné tvory na tejto planéte, ktorý verí iba v intelekt a popiera emócie, ktorý sa nezaujíma o svoj vnútorný svet, ani o prežívanie iných.
Podľa Junga nemôže zastavenie negatívneho prejavu archetypu apokalypsy na kolektívnej úrovni vyriešiť ani filozofia, ani národná ekonómia, ani politika, ani náboženstvo, ale len jednotlivý človek. Preto je práve teraz počas pandémie koronavírusu dôležité, aby aspoň určité množstvo ľudí pochopilo symbolický význam tohto archetypu. Keď ho pochopíme a budeme schopní vnímať jeho prejavy vo vonkajšom aj vnútornom svete, nemôžeme ním byť „premožení“ alebo „ovládaní“. Ak si uvedomíme význam apokalypsy na individuálnej úrovni vo svojom živote, môžeme tak všetci prispieť k „liečeniu“ kolektívnej katastrofy spojenej s koronavírusom.
Uvedomovať si význam archetypu apokalypsy vo svojom živote môžeme začať napríklad zodpovedaním týchto otázok:
Čo o mne odhaľuje aktuálna situácia? Čo cítim alebo ako sa správam?
Napríklad, že sa viac bojím, domýšľam si a vytváram katastrofické scenáre. Alebo že som viac podráždená a vznetlivá, alebo že si neviem určiť hranice v rámci rodiny a neustále niekoho obskakujem. Alebo že môj vzťah nie je v poriadku a doteraz som ho vedela zvládať kvôli tomu, že som veľa času trávila v práci alebo s priateľmi. Alebo, že je pre mňa ťažké dodržiavať príkazy, ktoré stanovia iní, že mám tendenciu rebelovať, alebo veci zľahčovať. Alebo, že sa vraciam k závislostiam a negatívnym návykom, alebo si budujem nové, napríklad viac jem, pijem alkohol, pozerám seriály a podobne.
Ako môžem zastavovať a meniť negatívne správanie, ktoré aktivuje negatívnu stránku archetypu apokalypsy?
Ako napríklad môžem zastavovať a meniť správanie, ktoré som si uvedomila v prvej otázke, ako môžem byť viac súcitnejšia a pozorná k okoliu, alebo ako môžem oddialiť uspokojovanie svojich potrieb.
Dátum: 06.04.2020
Autor: Dana Dúbravská, Ľubica Hamarová
