„Kríza je okamih, v ktorom sa všetko podrobuje náhlemu obratu, z ktorého človek vyjde premenený.“ - Ruediger Dahlke
V kríze už „musíme“
Ocitli sme sa v kríze, ktorú sme nečakali, pretože kríza sa nedá očakávať. Rozsah a dôsledky nevidíme ešte ani teraz, keď sme priamo v nej. Nemôžeme sa nikde „ukryť“ alebo si vybrať, či sa krízy „zúčastníme alebo nie“. Aby sme ju zvládli, musí každý konať to, čo dokáže. V kríze naozaj MUSÍME.
Mnohí slovo „musím“ nemajú radi a veľa ľudí chce byť slobodnými, nezávislými, samostatnými. V kríze však musíme „zabudnúť na seba“, na svoje ego a musíme robiť, čo treba. Naše vychodené chodníčky, ktoré často dávajú na prvé miesto uspokojenie vlastných potrieb, alebo rôzne „automatizmy“, domýšľanie, či minulé skúsenosti, nemajú v krízovej situácii žiadne miesto. Pretože, keď sme chytení do vychodených „príbehov svojho ega“, nedokážeme správne reagovať a nerobíme dobré rozhodnutia. Nedokážeme sa na situáciu pozrieť komplexne a naše konanie môže priniesť viac škody ako úžitku.
„Zabudnúť na seba“ a svoje „ego príbehy“ preto znamená koncentrovať sa na tu a teraz, byť všímavý a pozorný s čistou mysľou. Konať z potreby, ktorá je teraz, nie z domýšľania alebo autopilotov, predošlých negatívnych skúseností alebo zranení. Znamená to nekonať zo strachu a obáv alebo z negatívnej motivácie. Ale konať na základe jasného videnia prítomného okamihu, aktuálnych informácii z overených zdrojov, a so zdravou, primeranou a realistickou vierou v pozitívny smer.
„Zabudnúť na seba“ tiež znamená zabudnúť na individualizmus. Teraz jasne vnímame, že sme všetci prepojení a navzájom sa potrebujeme. Je to lekcia vzájomnej závislosti. Od správania každého z nás záleží ako budú žiť iní a od správania iných záleží, ako budeme žiť my. Naše prežitie závisí od našej ochoty izolovať sa, byť pozorní, ohľaduplní, všímaví, súcitní.
Musíme konať, ale z pokoja a pocitu bezpečia
V čase krízy sme konfrontovaní s neznámym, s niečím, s čím sme sa doteraz nestretli.
Môžeme vtedy reagovať panikou, strachom, hnevom, agresiou, upozorňovaním na chyby z minulosti, nerozhodnosťou, obviňovaním iných, alebo upadnutím do úplnej bezmocnosti a odovzdanosti sa osudu. Neistotu a stratený pocit istoty môžeme tiež kompenzovať rebelantstvom. V kríze sa tiež aktivujú tieňové stránky našej osobnosti – tie, ktoré za normálnych okolností nechceme žiť a snažíme sa ich eliminovať. Prebúdzajú sa automatizmy a môže sa aktivovať správanie, ktoré sme už mali „zvládnuté“. Kríza so sebou prináša aj kolektívny pocit úzkosti, ohrozenia a chaosu.
V kríze musíme konať, ale z pokoja a pocitu bezpečia. Keď sa cítime bezpečne a pokojne, prenášame to aj na naše okolie. Konať z pokoja a pocitu bezpečia sa však nedá tak, že budeme prehliadať, ignorovať alebo potláčať emócie, ako sme často z každodenného života zvyknutí. V krízovej situácii ako pandémia, potrebujeme negatívne emócie priebežne meniť na pocit pokoja a bezpečia, na pocit, že situáciu zvládneme. Toto sa však dá len tak, že si emócie budeme všímať, pomenovávať a komunikovať ich s okolím. Tak, že im necháme „voľný priebeh“, ale budeme pri tom zastavovať domýšľanie, napríklad to, ktoré prichádza v podobe obáv a katastrofických scenárov. Znamená to, že keď napríklad pocítim úzkosť alebo strach zo straty zamestnania, alebo obavy o zdravie rodičov, poviem si vnútorným hlasom či nahlas: „bojím sa, že prídem o prácu“, alebo „som zúfalá, že rodičia nechcú zostať doma“ alebo „bojím sa o svojich rodičov“. Ak mi však hneď za tým začne „nabiehať príbeh“ rozhovoru so šéfom, alebo starostlivosti o chorých rodičov, to už musím zastaviť. Musím vedieť jasne rozlíšiť, čo sú fakty a čo fikcia. Fakty sú v tomto prípade pocity, ktoré prežívam – napríklad strach o rodičov a to, že sú momentálne zdraví, a domýšľaním je to, že určite ochorejú a budem sa o nich musieť starať.
To, či kríza bude šanca alebo nebezpečenstvo, určujeme my sami
Čínsky znak pre krízu znamená jednak šancu, ale aj nebezpečenstvo. Grécke slovo „crisis“ znamená voľba, rozhodnutie, skúška, ale aj rozsudok a odlúčenie. Či kríza bude šanca a rozhodnutie alebo nebezpečenstvo a odlúčenie, určujeme my sami. Či ju zvládneme, závisí od toho, či zmeny a obmedzenia s ňou spojené, dokážeme prijať, alebo nie. Či sa bránime, bojujeme, rebelujeme. Ak prijmeme obmedzenia, ktoré z aktuálnej situácie vyplývajú, ak zmeníme svoje správanie, znamená to šancu. A naopak, odmietanie obmedzení, ignorovanie reality a rebelantstvo, znamená nebezpečenstvo. V kríze sme konfrontovaní s tým, či sme schopní prijať nové okolnosti, alebo či za každú cenu zotrvávame v starých koľajach a nerešpektujeme zmenu, ktorá prišla. V kríze si musíme uvedomiť, že správanie, ktoré v minulosti malo svoj účel, môže byť v novej situácii úplne neprimerané alebo škodlivé. Musíme si preto cez všímavosť a pozornosť vytvoriť nové správanie, adekvátne aktuálnej situácii. Musíme sa vrátiť sebe, k podstate ľudskosti a človeka.
Nevieme presne, koľko bude táto situácia trvať, kedy sa skončí, alebo aké budú následky. Vieme len, že raz sa určite skončí. Dôležité však je to, ako sa teraz zachováme, pretože to určí našu budúcnosť. Kríza prináša čas neistoty a chaosu. Preto je nevyhnuté konať tak, aby sme v sebe vytvárali pocit bezpečia a istoty, ktorí potom môžeme prenášať aj na druhých.
Ako vytvoriť pocit bezpečia a istoty
Pre vytváranie pocitu bezpečia a istoty je veľmi dôležitá osobná disciplína. Keď sa správame disciplinovane, presne vieme, čo bude nasledovať. Disciplína nám dáva pocit poriadku a systému, ktorý je opakom chaosu a nepredvídateľnosti krízy. Latinský význam tohto slova znamená aj učenie. Disciplínou sa môžeme tiež veľa naučiť o sebe. Môžeme si všímať, čo sa nám nedarí dodržiavať a „skúmať“, kvôli čomu to tak je. Pocit bezpečia a istoty môžeme podporovať aj ukončovaním vecí. Ukončovaním všetkého, čo si naplánujeme, „nepreskakovaním“ z jednej aktivity na druhú, alebo tým, že doma či v práci dokončíme veci, ktoré sme mali otvorené dlhodobo.
Potreba sociálnych kontaktov a spoločnosti je dôležitou potrebou každého človeka. Aj keď ju teraz nemôžeme napĺňať tak, ako by sme chceli a potrebovali, je dôležité nájsť si nové kreatívne spôsoby, ako kontakt s blízkymi udržiavať. Vzťahy môžeme rozvíjať napríklad cez videohovory, telefonáty alebo četovanie. Pri komunikácii by sme mali byť pozorní k tomu, či venujeme dostatok času vypočutiu druhých, bez toho, aby sme im hneď dávali rady alebo riešenia. Tiež by sme mali vedieť blízkym komunikovať, ako sa v tomto krízovom období máme, čo prežívame. S kolegami alebo zamestnancami v práci je zase v čase krízy vhodné rozprávať sa nielen o pracovných témach, ale aj o tom, ako sa majú v súkromí, čo aktuálne prežívajú.
Okrem osobnej disciplíny a sociálnych kontaktov, môžeme k pocitu bezpečia a istoty prispieť aj tým, že sme k sebe zdravo pozorní a staráme sa o seba. Zhrnuli sme k 15 jednoduchým bodov, ako to napríklad môže v praxi vyzerať:
1. Rovnaký „rytmus dňa“
Vstávať a chodiť spať približne v rovnakom čase každý deň.
2. Vopred stanovený denný plán
A jeho dodržiavanie ☺ Znamená to, že presne viem, čo nasleduje a čo budem robiť.
3. Aspoň 30 minút fyzickej aktivity denne
Ideálne tak, že sa zapotím ☺ Môžem si napr. nájsť predcvičované hodiny na YouTube.
4. Presne vyčlenený čas na prácu
Obliekať sa pri nej tak, ako keď chodím do práce. Nie celý deň pyžamo ☺
5. Udržiavanie si poriadku
Pravidelné odkladanie vecí, dokončovanie aktivít, aby na konci dňa bol poriadok.
6. Vytvorenie rutiny
Činnosť, ktorú budem pravidelne opakovať každý deň v rovnaký čas.
7. „Dávkovanie si“ informácii o pandémii
Nebyť celý deň na internete alebo televízii.
8. „Stretávanie sa“ s blízkymi cez videohovory
„Dať si kávičku“ cez facetime, skype, whatsapp ☺
9. „Čerstvý vzduch“
Ak môžem, ísť na chvíľu von, alebo tráviť nejaký čas na balkóne či terase.
10. Čas pre seba
Keď sme doma viacerí, každý by mal mať možnosť byť najmenej hodinu úplne sám.
11. Hrať sa „offline“ hry, čítať beletriu
Spoločenské alebo kartové hry, puzzle, a beletriu s dobrým koncom ☺
12. Variť si
Aspoň párkrát do týždňa si uvariť obľúbené jedlo ☺
13. Venovať sa svojej psychike, napr.:
- všímať si svoje emócie a emócie ľudí, s ktorými žijem
- všímať a uvedomovať si svoje strachy a obavy
- sledovať a zastavovať svoje domýšľanie
- komunikovať, čo prežívame
- sledovať a zastavovať negatívne návyky
- meditovať
- písať si denník
14. Byť pozorný každý deň
S pribúdajúcimi dňami karantény zvyčajne klesá pozornosť a ostražitosť. Počas celej karantény je však dôležité byť rovnako všímavý, ako na začiatku.
15. Plán „oslavy“ konca karantény
Predstaviť si, čo urobím, keď karanténa skončí, s kým sa stretnem, z čoho sa budem tešiť ☺
Dátum: 26.03.2020
Autor: Ľubica Hamarová, Dana Dúbravská
